Úzkorozchodná železnica prechádzajúca dnešnými katastrami Kozároviec a Tlmáč, o ktorej dnes už môžeme hovoriť ako o technickej pamiatke, nenávratne pred mnohými desaťročiami zanikla a takmer sa stratila z povedomia ľudí. Poznatky získané počas vychádzok nás ale presvedčili, že stopy po nej nezmizli úplne. Podľa skromných informácií získaných z literatúry a prameňov vieme, že jej krátka existencia spadala do rozmedzia rokov 1914 až 1924. Výstavbu hospodárskej železnice s rozchodom koľajníc 600 mm inicioval veľkostatok v Pohronskom Ruskove (vtedajšej Oroszke). Trasa železnice prechádzala poľami a čiastočne krajom okolitých lesov. Okrem iného prepájala aj dva majere – sv. Helenu (Ilonu) a Korlát.
Foto: Matúš Martinák
Vďaka informáciám od pamätníkov, ale najmä novších poznatkov z terénu, sa čiastočne podarilo zmapovať jej trasu. Od dnešnej železničnej trate pod kopcom Skala, kde bola nákladná rampa, sa smerom k sídlisku Lipník zachoval dlhý mierne stúpajúci násyp a zárezy. V násype je dodnes zachovaných niekoľko pôvodných betónových priepustov. Po tejto trase vedie lesný chodník, takže sa dá ňou aj dnes dobre prejsť. Pokračovanie ďalšej časti trate je už nečitateľné. V týchto miestach bol terén odťažený a ešte v 50. rokoch tu fungovala tehelňa. Úseky trate, ktoré sa nachádzali na poliach v okolí sídliska Lipník sú už tiež takmer nerozpoznateľné. Dajú sa spozorovať iba za šťastných okolností v podobe nepatrných terénnych vĺn niekdajších násypov či roztrúsených andezitových kamienkov, ktoré slúžili ako podklad pod koľajnice. Trať pokračovala priestorom dnešného sídliska približne v línií medzi Dlhou a Ružovou ulicou a smerovala až k majeru Helena. Odtiaľ priamo cez majer prechádzala na západ k hraniciam kozárovského a nemčinianskeho chotára. Tu sa z nej tiež vo väčších úsekoch zachovali na okraji lesa násypy a zárezy v teréne. Železnica končila až na majeri Korlát, ktorý existoval ešte v závere minulého storočia a nachádzal sa na juhozápadnom okraji katastra Kozároviec.
Akú mala železnica presnejšiu podobu a akým spôsobom fungovala sú už otázky, ktoré sa nateraz úplne zodpovedať nepodarilo. Odpovede ale môže poskytnúť ďalšie terénne a archívne bádanie.
Matúš Martinák, Dávid Hudec