Ak počujeme slovo učiteľ alebo učiteľka, vynorí sa nám v mysli postava obľúbeného pedagóga, ktorý bol pre nás autoritou, osobou, ktorá mala porozumenie aj pre naše nedostatky, slabosti. Bola bytosťou, ktorú sme obdivovali a mali radi. Možno sa v nás vybavia spomienky na učiteľov, ktorí v nás nevyvolali príliš príťažlivé pocity. Predsa však povolanie učiteľa je jedným z tých, ktoré sa nedá vykonávať ako remeslo. Je to povolanie, ktoré sa musí vykonávať s láskou, s láskou k deťom a ľuďom vôbec. Je to práca náročná. Formuje nového človeka, obohacuje jeho vedomosti, vniká do jeho duše, vychováva. Jeho odmenou sú pozorné detské oči, priazeň, úcta a spomienka od žiaka napríklad formou pohľadnice k meninám. Dôležitá je pre nich aj spolupráca s rodičmi. Oni ovplyvňujú dieťa do budúcnosti, dávajú mu základy pre vzťahy, ktoré potom mladý človek rozvíja a upevňuje v kolektíve a na pracovisku.
Mgr. Edita Andrášiová