Naše okolie – to je vizitka našej kultúry

Epidémia, ktorá nás postihla má popri mnohých mínusoch aj viaceré pozitíva. Znížila sa doprava, lieta menej lietadiel, na cestách je menej aut zlepšilo sa ovzdušie. Mnohé obce a mestá využili čas na zveľaďovanie a budovanie verejno-prospešných zariadení.  Epidémia by však mala byť pre nás aj určitou výstrahou. Príroda, ako by nás chcela upozorniť, že sa k nej nesprávame tak, ako by si zaslúžila. Environmentalisti bubnujú na poplach, že nám hrozia ešte horšie „pandémie“ v podobe nedostatku vody, znečistenia životného prostredia.  Znečisťujeme prírodu odpadmi, ktoré sa dostávajú do riek, do morí. Skládky odpadov ohrozujú spodné vody, ktoré boli dlho našim národným pokladom. Produkujeme nadmerné množstvo odpadu.  Máme síce kontajnery na separovaný zber, ale stačí sa pozrieť do týchto kontajnerov a vidíme, že sa tam často miešajú odpady.  Takýto odpad potom nemôže byť spracovaný, ako triedený a takto potom zvyšujeme množstvo komunálneho odpadu, za skládkovanie, ktorého sa platí.  Aj napriek tomu, že na každom kontajneri na plasty je obrátok, že by sme plastové fľaše mali zašliapnuť, aby zaberali miesta, robí to len málokto a tak zberné autá prevážajú viacej vzduchu, ako plastov. Disciplína pri triedení odpadov je tiež zrkadlom nášho vzťahu životnému prostrediu.

Horšie je, ak odpadom znečisťujeme prírodu.  Stačí prísť k Hronu, či k niektorej inej rieke a vidíme brehy znečistené odpadom.  Celé vrecia odpadu nachádzame v lese, ba aj okolo ciest. Je to falošná predstava, že ak sa zavedie platba za komunálny odpad podľa naplnených kontajnerov, alebo ak sa budú kuka-nádoby prevažovať, že sa dosiahne zníženie produkcie odpadu. Národ slovenský je nesmierne vynachádzavý, ako ušetriť peniaze. Preto mnohí ľudia v takých obciach, kde zaviedli platbu podľa množstva odovzdaného odpadu, tento jednoducho vyvezú vo vreciach do prírody.

Pred časom som vošiel do lesa nad Kozárovcami. Voľakedy sme tam chodievali na dubáky. No namiesto dubákov som tam našiel celé vrecia odpadu.  Podobne nám znečisťujú odpadom takíto „šetrní“ občania aj okolie starej cesty okolo štadiónu.

Ono to všetko začína výchovou. Ide mamička s dieťaťom, ktoré dostalo nejakú sladkosť a papierik – šup na zem. Tí starší podobne odhodia plechovku, alebo fľašku od nápoja, dospelý fajčiar škatuľku od cigariet , ohorok  Často krát stačí urobiť pár krokov.  Okolo lavičiek v parkoch, aj pod oknami domov je plno ohorkov. Pri vchodoch mnohých činžiakov bývajú škatule na reklamné letáky, ale niektorí ľudia si ich mýlia so smetnými košmi.  Okrem letákov tam nájdeme plechovky, fľašky, škatuľky od cigariet, opalky cigariet.  Je to len  lenivosť  zdvihnúť sa a odpad preniesť domov do odpadu.  Prečo, ako mnohí fajčiari dokážu svoje opalky dať do nejakého pohára  a miesta zanechajú čisté, iní nie?

Mesto sa nám snaží vytvárať pekné životné prostredie. Zo strany nás občanov by sa patrilo, toto prostredie udržiavať a zveľaďovať.

V Novej Bani pri náučnom chodníku Zvonička majú zaujímavú tabuľu, ktorá ľudí poučí, koľko času potrebuje príroda, aby sa odpad, ktorý necháme v prírode, rozložil. Tak napríklad opalok cigarety, ktorý vyhodíte pri lavičke v parku, alebo z okna, tam bude strašiť ešte 15 rokov.  PET fľaša, ktorú zanecháte v prírode, sa  bude rozkladať  100 rokov, plastový pohár 70 rokov.

Pred niekoľkými rokmi som bol na zájazde v Nórsku. Bol som prekvapený, že tam som ani v prírode, ani v mestách a dedinách nevidel ani len jedinú fľašu, plechovku, ba ani len opalok cigarety. Všade čistučko. My si tu u nás doma nahovárame, akí sme Slováci, akí sme vlastenci, ale k svojej krajine sa tak nesprávame.

Text a foto: J. Burjaniv