Nad naším školským dvorom
holubienky leteli
a doprostred toho
lístoček nám spustili.
A na tom lístočku
Stála vďaka veľká,
ona bola pre Vás,
pani učiteľka.
My sme len lístoček
do triedy priniesli,
aby sme Vám vďaku
do srdiečka vniesli.
Aby sme si spolu
tu zaspomínali
na roky prežité
a jak Vás rady mali.
Ak už v tejto škole
sedieť nebudeme,
na vás pani učiteľka
si vždy spomenieme.
A zabudnúť Vás? To nedá sa,
keď dobré v srdci zostane,
bolo nám u s vami dobre,
boli sme ako pri mame.
Nie, neukončila sa ešte veta
za ňou sme bodku nedali,
aj keď striebro sa bude
do vlasov vplietať,
rady by sme sa s Vami stretali.
Mgr. Edita Andrášiová