Pomýlená príroda

Nežartuje tetka Zima
mrazy náhle udreli,
bolo to bez varovania
z tepla nás vydurili.

Do januára stromy kvitli
sťaby po jeseni prišla jar,
potom predsa mrazy prišli
aby Zima nestratila tvár.

Sneh padal v chuchvalcoch
na aké si nepamätám
bolo to čosi úchvatné
nevedel som či nie je to klam.

Prišla aj teta Meluzína
aby bol pekný komplet,
skučala bez prestania
chvíľami znelo to ako duet.

Darmo sme si mysleli
že zima k nám nepríde,
veď ona k nám predsa patrí
jej čas vždy v iný termín príde.









Nespokojný vietor

Kde sa vzal, tu sa vzal
zrazu vietor na streche stál,
chvíľu sa len obzeral
potom bláznivý nápad dostal.

Najprv mraky popreháňa
a to hneď ba svätého Jána,
potom zhodí zopár striech
on nebude ľuďom na smiech.

Začal duť a zavíjať
potom divoko vystrájať,
pozhadzoval zopár striech
a na ľudí metal sneh.

Keď sa takto vybláznil
do mrakov sa hneď pustil,
nebudú hore leňošiť
slnku výhľad stále hatiť.

Dostali riadne do tela
hneď obloha sa belela,
vietor zmenil sa na vánok
prišiel na rad jeho spánok.

Keď sa vyspal do sýtosti
usmieval sa od radosti,
on na svete bude vládnuť
aj keby mal na nos padnúť.