Mali sme dobu kamennú, bronzovú aj železnú. Mohli by sme túto našu dobu nazvať dobou plastovou, či umelohmotnou. No nevystihovalo by to celkom to, čo tu po ľuďoch tejto doby ostane v prírode. To čo tu po nás ostane na stáročia, veru nebude také vzácne, ako kamenné nástroje, či bronzové šperky, alebo železné meče. Jednoducho by som to povedal, že najmä národ slovenský inteligentne nedospel na to, aby umelé hmoty vedel rozumne používať. To, čo tu po nás ostane, je hanbou našej generácie.
Vybral som sa dnes na prechádzku okolo Hrona. Bola by to inak pekná prechádzka. Pán Boh nám nadelil krásnu prírodu. No my ju dokážeme za niekoľko desaťročí tak zdevastovať, že je to na hanbu. V Tlmačoch sme pred časom vyčistili okolie už nepoužívanej starej cesty do Malých Kozmáloviec. No okolie cesty je opäť plné odpadu. Nejakí „odpadoví turisti“ ako volám ľudí, ktorí svoj odpad vyvážajú do cudzích chotárov, tu zase navozili kopce bordelu.No a pri Hrone, na vodnom diele Kozmálovce by sme ťažko našli čo len jeden meter čistého pobrežia. No nie je to len voda, čo sem pripla-vila kopce odpadu. Odpad nájdeme aj tam, kam voda nikdy nedosiahne. Nanosia si ho sem najmä rybári. Nechápem, ako sa asi cítia rybári na posedoch, kde si nanosili kopce odpadu. Medzi plastovými obalmi nájdeme aj obaly od chemikálií a olejov, hoci aj malé deti vedia, že kvapka oleja môže znehodnotiť tisíce litrov vody. Nevadí – „zelení“ a rôzni ochranári bojujú a nedovolia odstrániť polámané stromy po kalamitách, rozumne využiť drevnú hmotu a vysadiť nové stromčeky. Však tie stromy zhnijú možno za 200 – 300 rokov a možno o 500 rokov tam bude opäť nejaký les. Ale to, že sa tu pomaly utopíme v odpade, to im je jedno. V mnohých štátoch Európy majú zákony, prikazujúce zálohovanie obalov – fliaš aj plechoviek, ale na Slovensku sa to nedá. Tam, kde obaly zálohujú, nemajú s odpadom také problémy, ako tu u nás. Na Slovensku jednoducho totálne zlyháva výchova k poriadku a ochrane prírody v rodinách, školách aj v spoločnosti. Niekedy sa skutočne hanbím za to, v akej krajine to žijem. Pri prechádzke som našiel aj vystrelené nábojnice z brokovnice. Neviem o tom, že by bolo povolené na priehrade, v blízkosti obydlí poľovať. Ba počul som aj o tom, že tam niekto poľuje nielen na kačice, ale aj na labute. Občas uvažujem o tom, koľko generácií bude musieť po nás čistiť tento bordel.
