Osudy hradiska Hrádze v 20. storočí

3. časť

Snahy úradov o odkúpenie priestoru hradiska pokračovali až do roku 1939. Krajinský výbor poveril 27. mája 1938 Krajinský úrad v Bratislave dokonca prípravou kúpnopredajnej zmluvy. 15. augusta 1938 sa v tejto veci uskutočnilo rokovanie s členmi Pasienkového spoločenstva v Tlmačoch. Prejavili síce snahu priestor hradiska odpredať, ale za cenu 9,5 korún za 1 štvorcovú siahu (3,59 m²). Ani ďalšie stretnutie a korešpondencia nepriniesli konečnú dohodu. Požiadavkou na odkúpenie sa zaoberalo 9. júna 1939 aj obecné zastupiteľstvo v Kozárovciach. To konštatovalo, že miestnym pomerom a bonite pozemku zodpovedá cena 4 koruny za 1 štvorcovú siahu. Neochotou zúčastnených dohodnúť sa, nielen na adekvátnej cene, nateraz preskúmané archívne spisy končia. Do celej veci zrejme zasiahli nadchádzajúce spoločensko-politické udalosti a priestor hradiska sa do rúk štátu už nakoniec nedostal.

Až v roku 1968 sa na hradisku uskutočnil prvý krátky zisťovací archeologický výskum pod vedením archeológa Alojza Habovštiaka. To, čo nastalo v nasledujúcich osudoch hradiska v 2. polovici 20. storočia sa inak než úplnou ignoranciou kultúrno-historických hodnôt nazvať nedá. Úradné zápisnice v 70. rokoch opakovane uvádzali ničenie valov, priekop, archeologických situácií a výstavbu objektov bez povolení. Snahy o ich odstránenie, rovnako ako aj snahy A. Habovštiaka o vyhlásenie ochranného pásma okolo hradiska, zostali nevypočuté. Ak by sme dnes napríklad hľadali ojedinele riešenú zdvojenú vstupnú bránu, ktorá pôvodne viedla do areálu hradiska, hľadali by sme ju márne. Na jej nepochopiteľné zničenie buldozérom ešte aj po rokoch v osobnom rozhovore s Matúšom Martinákom spomínal niekdajší pracovník a riaditeľ Tekovského múzea v Leviciach Pavol Behula. Práve on bol jedným z tých, ktorým nebol osud hradiska v Tlmačoch v 2. polovici 20. storočia ľahostajný. K záchrane hradiska však nepomohlo ani všeobecne záväzné nariadenie prijaté Miestnym národným výborom v Tlmačoch v roku 1972, hovoriace o zákaze akejkoľvek výstavby a terénnych úprav v priestore hradiska a jeho blízkom okolí, ani upozornenia vyhlasované miestnym rozhlasom či okresnou tlačou.

Aký ďalší osud čaká zvyšky hradiska v 21. storočí, ktoré je evidovanou, v literatúre a tlači dobre známou archeologickou lokalitou, je na súčasných generáciách. Podľa opätovného aktuálneho neospravedlniteľného bagrovania valov a nepochopiteľnej výstavby, nielen masívnych betónových ohradení sa zdá, že ignorancia kultúrno-historických hodnôt  najstaršej pamiatky v Tlmačoch pokračuje. Naskytá sa preto oprávnená otázka, aký je náš súčasný postoj ku kultúrnemu dedičstvu?   

Spracované podľa archívnych materiálov z Archívu Pamiatkového úradu SR, Štátneho archívu v Nitre a v Leviciach.

PhDr. Matúš Martinák