Veľa sa dnes hovorí o životnom prostredí. Všetci badáme, ako rapídne sa menia klimatické podmienky. Nebolo to tak dávno, keď sme si v zime na bežkách robili vychádzky o okolitých poliach. Dnes musíme chodiť za snehom do hôr ale už i tam majú problémy s prirodzeným snehom. Globálne otepľovanie má na svedomí ľahostajnosť nás ľudí, konzumný spôsob života. Tá ľahostajnosť sa však začína u každého z nás. Sú to niekedy maličkosti, na ktorých sa prejavuje náš vzťah k okoliu.
Naša generácia produkuje nesmierne veľa odpadu. Spomínam si, keď som chodil ešte ako malý chlapec na prázdniny k starým rodičom na dedinu. Vtedy neexistovala žiadna organizácia na zber odpadu. No vlastne, ani ju nebolo treba. Všetko sa spotrebovalo. Kuchynský odpad buď požral dobytok, alebo šiel do hnoja. Deravé hrnce opravil drotár, alebo v nich stará mama pestovala oleandre. Pokazené spotrebiče mali dlhú životnosť a keď sa pokazili, tak sa dali opraviť, alebo si ich nechal opravár na náhradné súčiastky. Výrobky sa balili do papieru a ten sa spálil. Mali sme hustú sieť zberných surovín, kde sa dal speňažiť takmer každý odpad a ako deti sme si takto zarobili pár koruniek.
Dnes produkujeme množstvo odpadu. Máme síce triedený zber, ale pozrime sa do kontajnerov. Vždy sa nájde dosť ľudí, ktorým je to jedno. Do komunálneho odpadu nahádžu plasty, do plastov papier, zase to, čo patrí do komunálneho odpadu a takýto „separovaný“ odpad je znehodnotený a je považovaný za komunálny. Tým si sami zvyšujeme poplatky za odpad.
Samostatnou kapitolou je náš vzťah k okoliu. Mnohí ľudia si zvykli, že neporiadok, ktorý po sebe nechávajú, niekto uprace. Len sa pozrite okolo Tesca. Okolo prístrešku pre nákupné vozíky je plno papierov, plechoviek od nápojov, fľaštičky od alkoholu. Vozíky sú rozhádzané. Ľudia nerozlišujú, že tam máme dve veľkosti a niekedy doslova nalisujú do malého veľký vozík. Občas ich pri príchode trochu pretriedim, ale keď sa vrátim po nákupe, už je tam zase neporiadok. No stačí tak málo. Pri vchode je nádoba na odpad a zasunúť vozík na správne miesto, tak to je skutočne maličkosť.
Niektorým ľuďom je zaťažko urobiť pár krokov k nádobám na odpadky, ktorých máme pomerne dosť a na rôznych miestach. Odpadky nájdeme na autobusovej stanici, v parku, okolo schodov na cintorín aj okolo parkoviska na cintoríne.
Stará cesta do Malých Kozmáľoviec okolo štadiónu stále láka ľudí, čo si tu robia smetisko. Vyvážajú sem rôzny domový odpad ba aj pneumatiky a nájde sa aj televízor.
Mám trochu ťažké srdce na niektorých fajčiarov, česť výnimkám, sa nesprávajú k nášmu okoliu tolerantne. V parku okolo lavičiek, na uliciach, pod oknami na trávnikoch vidíme špaky, prázdne škatuľky od cigariet. Pritom poznám fajčiarov, ktorí si dokážu na miesto, kde fajčia, priniesť pohár alebo plechovku a tam dávajú tam opalky z cigariet. Neostáva po nich žiadny neporiadok.
Plastové odpady nachádzame okolo Hrona. Niečo nám pripláva po vode a niečo nanosia nedisciplinovaní ľudia a aj rybári. Často aj sem ľudia prinášajú vo vreciach svoj domový odpad.
Malo by byť našou zásadou, že čo vynesiem z domu, nápoj, alebo jedlo, prázdny obal, či fľašu by sme mali priniesť domov, alebo nechať niekde v odpadovom koši. Majme na pamäti, že opalok z cigarety sa v prírode rozloží za 15 rokov, PET fľaša za 100 rokov, plechovka od nápoja 15 rokov.
Čistota miest, obci a prírody je ukážkou inteligencie a vyspelosti národa. Pred časom som videl v televízii film, ako boli naši rybári na rybačke v Mongolsku. Rybári si chválili rybačku, ja som si všímal, že tam na brehu by ste nenašli žiadny odpad. Moderátorka sa nášho rybára odpadla, či aj oni pozvali mongolských rybárov k nám. Povedal, že pozvali a aj sa im páčilo, ale povedal aj to, že sa naši rybári museli hanbiť za ten neporiadok okolo rieky.
Prešiel som viaceré krajiny, ale hádam nikde okrem Indie a Turecka, som nevidel väčší neporiadok, ako tu u nás. Veľmi by som si želal, keby aj Slovensko bolo také čisté, ako napríklad Nórsko.
Ing. Jaroslav Burjaniv
