Našťastie toto nie je pravda a veríme, že ani nebude. Naopak. Takýto hoax si dovoľujeme dať do nadpisu len preto, aby sme upútali v tomto komerčnom svete mediálnych bublín a zároveň vytvorili dramatugické napätie pri myšlienke, že niečo podobné by mohla byť pravda. Ak si takúto vec pripustíme, zaujímalo by nás, koľko čitateľov by podobný fakt zaujal, mrzel, zhrozil a koľko aj reálne vyburcoval.
Pretože Vatra má svoje pevné miesto v kultúre regiónu Tekova, podobná myšlienka by mohla vyvolať snahu o záchranu, alebo aspoň o zvýšenie podpory umeleckého telesa, ktoré má aj svoju edukačnú a motivačnú funkciu. Nie je to až tak dávno, kedy sme hovorili o viacerých vrstvách významu Vatry v danom časopriestore. Napriek tomu sa súbor stretáva s pomerne malým záujmom o podporu. Vďaka mestu Tlmače a Mestskému kultúrnemu stredisku a jeho vedeniu má Vatra stabilné miesto (veríme že dlhodobo) na činnosť a udržovanie plamienka Plamienku (ktorý prvýkrát pripravuje svoje vlastná výročie) a všetkých zložiek súboru.
Práve životaschopnosť jednotlivých zložiek – mladého súboru, seniorskej Vatry, silnej a vyzretej speváckej skupiny Trnky, kapely tej mladej aj tej legionárskej pospájanej z vychovaných mladých interpretov a ich priateľov, práve táto životaschopnosť prináša predpoklady silnej umeleckej kvality v prípade dostatočnej symbiózy. A práve táto nastala pri premiére výročného programu „čilejkárske ornamenty“ 20. a 21. 10. 2017 v MsKS Tlmače. Vatra má 65 rokov a priniesla kompaktný vyzretý umelecký program, plný kvalitnej hudby v úprave Juraja Bajúsa a v retrospektívnej časti aj Mariána Járeka. Výtvarná dominancia programu, nielen v bohatosti krojov, ale aj choreografickej kresby a elegancie tanečného prejavu podnietila samotný názov – Čilejkárske ornamenty. Svojimi choreografiami toto celé umocňujú obaja choreografi – Ján a Martin Urbanovci. Ornamenty, ktoré sa prejavujú ako ozdoba, čo prináša do nášho života krásu. Viaže sa na úžitkové umenie, výšivku, majstrovské remeslo. Nájdeme ho v hudbe, speve, tanci, práci, láske, vzťahoch. Je v pestrosti života a prírody ako zdroji inšpirácie. Človek má potrebu vyjadrovať krásu tvorbou. Vatre sa to darí.
Základom výročných programov nie je len tvorba, ale predovšetkým úcta v to čo Vatra znamená. Komunitu ľudí, ktorí za tie roky prinášali pridanú hodnotu pri prezentácii tradícií, komunitný život plne vychádzajúci z charakteru a kultúrneho života regiónu a zároveň je jeho plnohodnotnou súčasťou. Od jednotlivca k celým generačným zoskupeniam, od výšivky konkrétnych zlatých rúk (zdravíme tam hore teta Ábelovská), k novým generáciám krajčírov a výtvarníkov narábajúcich s ornamentom na krojoch. Stretnutie týchto ľudí by malo vždy prinášať radosť, tentokrát však prinieslo aj zamyslenie. Kde preboha všetci tí ľudia sú? Mrú, chorejú, nedá sa im prísť, či len jednoducho v uponáhľanom čase dneška nevedia zastať a prísť zaspomínať? A potešiť sa, dobiť duševné baterky, načerpať krásu a inšpirovať sa pre skrásnenie nášho súčasného života. Málo nás, málo nás, poďte všetci medzi nás.
V piatok 20. októbra praskala malá sála domu kultúry vo švíkoch. Na verejné predstavenie prišlo viac ľudí ako bola kapacita hľadiska, boli aj prieky. Časť záujemcov pri-jala ponuku prísť na druhý deň a verme, že neobanovali. Čo s tým? Investovať do modernizácie MsKS! Tá sála si zaslúži väčšiu kapacitu a postupnými krokmi sa vedeniu v spolupráci s mestom darí rozví-jať potenciál starého kulturáku do kvality komorného divadla. Ďalším riešením je ísť k susedom, šíriť nový program Vatry a to čo symbolizuje pre tento región aj ďalej. A prepájať nositeľov tradičnej ľudovej kultúry vo všetkých generačných a inscenačných stupňoch do spoločných projektov. Veď to čo máme doma je dobré, priam výnimočné a napriek starej pravde – Nik nie je doma prorokom – všade inde si nás vážia a obdivujú. Tak si to uvedomme a doprajme si trochu (s pokorou) vzájomného uznania. A dajme motiváciu deckám a mládeži, aby s tým dobrým čo robia v detských súboroch pokračovali. Pretože väčšina končí tesne pred rozvinutím svojho talentu a to môžu predovšetkým vo folklórnych súboroch.
Vatra je k dispozícii. Vytvára sa nová zdravá generácia, prepojená so svojimi zrelšími spolusúborákmi, majú šancu zažiť viac, majú sa od koho učiť a zároveň vyniknúť. Vyniknúť nielen vo folkloristickom kolektíve, ale jeho prostredníctvom aj medzi svojimi rovesníkmi, konškolákmi, v obciach odkiaľ prichádzajú a stávajú sa tak reprezentantmi. Aj v doma, aj v zahraničí. Rodičia, toto si treba uvedomiť, podporiť a motivovať. Vatra prináša projekt, ktorým dokáže osloviť. Je na širokom obecenstve aby dalo spätnú väzbu a dopyt pre viac. Viac tanečných škôl a zábav, viac výchovných koncertov priamo v školách, viac interaktívneho regionálneho vyučovania spojeného so zážitkovým vyučovaním. A to platí aj o strednej generácii, ktorá sa tak rada zabáva, ale už pomaly nemá kde. Počas plesovej sezóny nestačí. Priatelia, práve folklórom a jeho druhým životom prostredníctvom aktívneho užívania a stretávania sa pri hudbe, speve, tanci, remeslách s nimi spojenými, pri viničných akciách, ktoré sa tak rozvinuli, pri tomto všetkom treba priniesť naspäť do každodennej a slávnostnej rodinnej kultúry to, čím sa môžeme hrdiť. Čilejkárske ornamenty. V speve, hudbe, tanci, remesle, úžitkových predmetoch, kostýmových súčiastkach, ktoré možno v súčasnosti normálne nosiť. Videli ste projekt spojenia civilného odevu a krojových častí mladých vatrákov iniciovaných Annou Máriou Urbanovou a fotografkou Dominikou Bedejovou? V súčasnosti je veľký trend obliekať sa do čiastkových krojov, ale my máme na viac. Mať vlastný kroj, nielen v truhlici po starkých, ale naozaj ho nosiť na slávnostné príležitosti, to chce nielen odvahu, ale aj vedomosť a hrdosť. Ochotu vyjadriť svoj názor a vyniknúť. Prečo nie? Skúste to, uvidíte akú pozornosť šedivého davu získate. A možno ho podnietite aby bol pestrejší a menej globálne stratený.
FS Vatra teda oslávila 65-ku. Ako sme konštatovali na záver programu, my sa nelúčime, len si tak oslavujeme. Život, krásu, ornamenty. A nielen v októbri, ale celý čas. Sme Vám k dispozícii, oslavujte s nami priatelia.
Súčasné vedenie súboru pokračuje intenzívne ďalej a teší sa na všetky dobré podnety od priateľov a perspektívnych divákov. Umelecké vedenie má Boženka Dudášiková, štatutárkou občianskeho združenia Vatra a dušou súboru je Viki Verebešová. Organizačne sa o súbor starajú Ľubo Káčer a Martin Dudášik, pokojne sa môžete ozvať aj na riaditeľku MsKS Luciu Kúdelovú, je takou našou externou členkou… S mladým tanečným súborom intenzívne pracuje Lenka Valachyová, stará sa o talenty a je to parádne vidieť. Michal Žembery prináša skúsenosť a vedomosť celoslovenského tanečného repertoáru, aj s manželkou Andreou. Juro Tkáč s manželkou Andreou sú stálou súčasťou p e d a g o g i c k é h o tímu a pričinili sa o posledné roky činnosti Vatry. Kroje, ich doplnenie a obnovu, už tradične má na starosti Anna Urbanová. V kapele to hrá všetkými generáciami. Juraj Bajús v nedávnej minulosti vytvoril výnimočné reprezentačné CD tekovského regiónu – Hore Hronon, dolu Hronon. Kto nemá, môže banovať, pýtajte si. Na tomto výnimočnom materiáli stojí nová tvorba kapely a speváckej skupiny, je čo počúvať. Mladá kapela, odchovanci ZUŠ a spriatelených detských súborov má perspektívu, tešíme sa na ich muzikantskú éru. Spomeňme ale mená, ktoré sme videli na výročnom javisku – primáši Janko Rédli, Beata Selková, Marek Kocian, sekund Romana Beňušová so zaujímavou farbou hlasu, cimbalisti Jaro Chlebo a Alex Danihel, flautistky Barbora Krišková a Maja Bérešová. Miro Vargic, Juro Bajús, mladý basista Daniel Herc, Petra Vraňáková a virtuózny Tomáš Uríček ako hosť. Speváčky sa prezentujú širokospektrálne, hádam ich aj v telke uvidíte… Idú spievať do akejsi spevavej zeme. Ale naživo je to vždy lepšie.
Vatra nemá prečo zaniknúť. Ale ako to v Kosení jastrabej lúky urobil majster Króner, dobrý dôvod na stretnutie rodiny môže byť aj kar. Ktorý sa zmení na parádnu oslavu života. Takže Vatra – živió!
Mgr. art. Martin Urban PhD. choreograf a režisér
