Osudy hradiska Hrádze v 20. storočí

1. časť

Štúdium archívnych materiálov môže neraz priniesť zaujímavé a prekvapivé zistenia. Tie  pomáhajú skladať akési mozaiky histórie tak, ako je tomu aj v tomto prípade. Hradisko Hrádze pochádzajúce z 9. až 10. storočia, leží na návrší na pravom brehu Hrona. Dnes ho mnohí z nás poznajú skôr pod novším názvom Festúnok. Zaujímavosťou je tiež, že až do 2. polovice 20. storočia spadalo do chotárneho územia Kozároviec. Z jeho mohutného opevnenia ešte stále vidieť miestami až 3 metre vysoké kamenozemné valy, či priekopy. Svoje pohnuté osudy však hradisko zažívalo aj počas 20. storočia.

Prvýkrát ho v roku 1931 spomenul v Sborníku muzeálnej slovenskej spoločnosti archeológ Štefan Janšák. Ten hradisko, ktorého zemné valy pútali pozornosť na miestach pasienkov už v 19. storočí, bližšie preskúmal a zameral. V roku 1932 však hradisko pripadlo v rámci 1. pozemkovej reformy Pasienkovému spoločenstvu v Tlmačoch združujúcemu 32 vlastníkov. Prvé vážne ohrozenie tejto dovtedy autenticky zachovanej lokality prišlo s výstavbou cestného mosta cez Hron. Jeho výstavba začala v roku 1934 a kameň, ktorý bol potrebný do cestných násypov k mostu, bol ťažený v kameňolome priamo pod hradiskom. Teda v priestore, kde sa dnes nachádza benzínová stanica. Kameňolom začal postupne zasahovať k okraju hradiska a hrozilo, že zničí časť jeho valového opevnenia.

Na túto hrozbu okamžite zareagovala v septembri 1935 dobová tlač. Tá informovala aj o hrozbe rozparcelovania priestoru hradiska a založenia viníc novými vlastníkmi. Odpoveďou už na druhý deň po vydaní článku bola reakcia historika umenia a pamiatkara Vladimíra Wagnera z vtedajšieho Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ktorý ohlásil, že na obhliadku hradiska príde univerzitný profesor a archeológ Ján Eisner. Ten však hradisko navštívil až 29. októbra 1935 a vzápätí sformuloval potrebné opatrenia na záchranu lokality. Už vtedy Eisner kvôli hodnote hradiska prvýkrát vyslovil myšlienku dočasného alebo trvalého vyvlastnenia pozemkov, či predstihové archeologické preskúmanie hradiska. Autor jedného z dobových článkov uverejnených v tlači, položil v súvislosti s hroziacim zničením lokality oprávnenú otázku: „Kde budú vodiť profesori z Levíc a zo Zl. Moraviec svojich žiakov?.

Ochranou hradiska sa následne po žiadosti Eisnera začali zaoberať Okresné úrady v Leviciach a Zlatých Moravciach. Okrem nich aj obvodné notariáty v Rybníku a Kozárovciach. Obecné zastupiteľstvo v Kozárovciach sa 30. decembra 1935 dokonca jednohlasne uznieslo, že požiada Štátny referát na ochranu pamiatok, aby hradisko zostalo aj pre budúcnosť zachované „…jestli sa tam nachodia také predmety a dôkazy, ktoré by bolo hodné zachovať pre budúce pokolenie ľudské“.     

Spracované podľa materiálov zo Štátnych archívov v Nitre a v Leviciach a Pamätnej knihy obce Kozárovce.

Ilustračný nákres hradiska v jednom z dobových článkov

PhDr. Matúš Martinák           

2. časť nájdete tu: Osudy hradiska Hrádze v 20. storočí