Kokava-háj
Po úspešnom desaťdňovom letnom pobyte na južnom Zemplíne, tridsaťtri tlmačských turistov vyrazilo 14. septembra na 4-dňový pobyt do Veporských vrchov – Kokava háj. Počasie bolo ukážkové, výhľady po okolitých horách ne-opísateľné. Všade ešte prevládala zelená, ktorá sa každú chvíľu začne meniť na nespočetné množstvo odtieňov všetkých farieb na svete. Na také pohľady sa nedá zabudnúť. Riedko rástli aj hríby, no pri toľkých hubároch nestačili dorastať. V piatok sme sa potúlali po blízkom okolí, večer v rodinnej atmosfére oslávili dvoch šesťdesiatnikov. A aby bolo veselo o to sa postaral heligonkár Tomáš z Čierneho Balogu. Radosť počúvať Horehronca. Dážď. V sobotu začalo pršať už v noci. Vlhkosť sa dala krájať a oblaky sa plazili po okolitej krajine. Však aj to je počasie. Karol prišiel s nápadom, do sedla Prašivá autobusom, po červenej k prameňu Ipľa a späť na autobus. Okolo obeda prestalo pršať, tak sme vyrazili. Zo sedla Prašivá tam a späť trvala túrička cez tri hodiny. Pri prameni bolo vybudované posedenie, prameň Ipľa ukrytý v malej drevenej búdke a v nej nápis „Voda je život, chráňte ju“. Poniektorí vybehli na neďaleký Vrchipeľ, kde sa v päť-desiatom šiestom roku minulého storočia v búrke zrútilo vojenské lietadlo. Dvadsať jeden obetí a až teraz sa to národ dozvedel a bol im postavený pomník. Večerný čas vyplnili príhody z nedávnych čias na potulkách Slovenskom. V nedeľu po raňajkách rozlúčkové foto a rozchádzali sme sa každý na svoju stranu.
Počúvadlo – Stará hora (Sebechleby)
Tlmačania spolu s turistami z Levíc sa vydali poslednú septembrovú sobotu na 17,5 km túru od tajchu Počúvadlo cez Tatársky jarok, dedinku Beluj, cez Mladú horu do Starej hory-Sebechleby. Je to prechod novo vyznačenej trasy medzinárodnej pútnickej cesty Via Mariae, ktoré spája Czestochowu a Medjugorje. V Starej hore si prehliadli Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. a národopisné múzeum.
Jáánošííík
Ďalšia naša turistická akcia tiež štvordňová od 12. októbra v Terchovej a v prekrásnej Vrátnej doline pod majestátnym Veľkým Rozsutcom 1609,7 m n.m. Všetkých dvadsaťdva osôb pojala chalupa Oľga v časti Biely potok – Šparengovia. Na chalupu sme prichádzali vo štvrtok večer a po príchode posledných sme pripravili plán na piatok. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Väčšinu účastníkov si zvolila túru do Jánošíkových dier – Dolné, Horné a teraz aj vybudované Nové diery, tak si pozreli aj tieto. Nové oceľové chodníky, rebríky bezpečne sprevádzajú turistov krásnymi tiesňavami a z vyšších miest sú nezameniteľné pohľady na skalné mesto pod Rozsutcom, ktoré je najväčšie svojho druhu na Slovensku. Zdatnejší vystúpili aj na Malý Rozsutec. Z Medziholia zostupovali červenou smerom do Zázrivej, ktorá je nepríjemne strmá. Druhá, menšia skupina vyrazila do Tiesňav. Od turistického stĺpu so smerovými tabuľkami Vyšné Kamence 497 m n.m., Malé nocľahy 1:40 hod. začali stúpať a traverzovať do ústia Obšívanky. Chodník bol elegantne vybudovaný, bezpečný a pohodlný a vzdušné, exponované miesta boli dobre zaistené. Z križovatky Malé nocľahy 1000 m n.m.. pokračovali žltou na hrebeň. Z hrebeňa, sa im otvorili výhľady na celú Vrátnu dolinu a na všetky kopce, ktoré ju lemujú. Boboty, Malý Rozsutec je už mimo doliny, Veľký Rozsutec, Stoh, Poľudňový grúň, Steny, Hromové, Chleb. Krása, ktorú ani fotoaparát nemôže zachytiť, ako ju vidí ľudské oko a city človeka. Na konci hrebienka začali zostupovať do sedla Príslop. Z nadmorskej výšky 1171 m na 916 m v sedle a610 m v Starom dvore. V sobotu sme sa vybrali opäť na dve túry. Časť partie sa vybrala do Obšívanky a časť podľa plánu na Terchovské lazy. Okolo ôsmej sme vyrazili hore dedinou po zelenej značke, vystúpili sme na Poľany, z ktorých boli nádherné výhľady, zvýraznené inverziou, do údolia Varínky, okolo ktorej sa vinie Terchová. Pokračovali sme, do osady Jánošíkovci a k rodisku Juraja Jánošíka. V jednotlivých osadách prevládali drevenice. Prechádzajúc pomedzi drevenice sme sa ocitli pri kameni, na ktorom bola tabuľka, že na tomto mieste sa v roku 1688 narodil Juraj Jánošík. Keďže večer sa chystala turistická svadba, na zastávke Šípková sme „nakúpili“ podarúnky mladomanželom. Na Poľanách sme ešte natrhali krásnu kyticu poľných kvetov a na svadbu sme boli pripravení. Oddávajúci výbor ponúkol mladomanželom prípitok mätovým čajom a na oplátku novomanželia ponúkli všetkým prípitok v podobe žinčice. Bola to svadba aká má byť. V nedeľu ráno po omši sme pohodlne chytali autobus do Žiliny, tam rýchlik domov.
2. Na mieste rodného domu Juraja Jánošíka
Kremnické vrchy – Hostinec (1150 m)
Obľúbená destinácia tlmačských turistov ani tohto roku od neostala nepovšimnutou. Názov tejto chaty má svoju históriu. Dlhé roky sýtila furmanov po náročnej ceste medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Kone prepriahnuté, povozníci nasýtení a išlo sa ďalej. Preto Hostinec. Osvetlenie pri sviečkach, teplo z piecok a krbu vytvára neopakovateľnú atmosféru. Romantické pocity ťahali 23 členov nášho KST do tejto útulnej ubytovni s neobvyklou intenzitou. Až tak veľkou, že prehovorili majiteľa Toliaru (Kremnica), aby ich vyviezol až na chatu a tak ľahko prekonali 500 m výškový rozdiel. Vstúpili do teplej, vykúrenej chaty čo zabezpečuje proviantný predvoj už deň pred príchodom hlavných síl. Malá časť turistov vystúpila vo štvrtok šestnásteho cez Králické sedlo od B. Bystrice na Hostinec. V piatok sme si pripomenuli šesťdesiatiny nášho milého súpútnika Vojtecha Mikloša z ďalekých Košíc, ktorý dlhé roky snami prežíva strasti a radosti turistického života. A v sobotu sme za krásneho počasia, pekných výhľadov prešli na hrebeň Kremnických vrchov. Tajomný vrch Velestúr (1254 m) bol naším hlavným cieľom. Je pozoruhodný tzv. runovým písmom, vytesaným priamo na kolmej stene vrcholového brala. Dodnes nie je vysvetlená záhada tohto písma. Po výdatnej prechádzke zimnou, zasneženou prírodou plnej medvedích stôp sme unavení zostúpili do chaty. Prihrievaná kapustnica urobila svoje. Každý z nás relaxoval, ako vedel, či pri speve, či pri tanci. Nedeľa, koniec pohody, čakal nás namáhavý zostup. S batohmi vari ťažšími ako na začiatku sme jeden po druhom opúšťali smutní, ale oddýchnutí našu milovanú chatu. Pripadol čerstvý sniežik neskoršie dážď, cesta bola nebezpečná. S Božou pomocou sme to však zvládli bez ujmy na zdraví a za necelé 2 hodiny sme sa všetci stretli v Toliari. A odtiaľ: každý podľa svojho azimutu.
Zima na Veľkom Inovci
V dňoch 8. – 10.12.2017 sa vy-brala 22-členná skupina turistov na víkendový pobyt do blízkeho pohoria Pohronský Inovec. Počasie v Tlmačoch bolo sychravé, daždivé. Po príchode na Drozdovo sme nechceli veriť vlastným očiam. Takmer pol metra snehu a stále husto snežilo. V sobotu sme sa vybrali rozprávkovo zasneženou krajinou na Veľký Inovec 901 m n.m. Síce nebola dobrá viditeľnosť, ale okolie vrcholového brala bolo nádherné. Tak blízko Tlmáč a úplne iný svet. Večer dvaja členovia klubu všetkých prekvapili pripravenou oslavou s Mikulášskym nádychom ich jubilejných narodenín.V nedeľu dopoludnia lyžovania chtiví využili otvorenie lyžiarskej sezóny a schuti si zalyžovali.
iš, jp, jz