Písať o turistike ako zdraviu prospešnej aktivite je ako nosiť drevo do hory. Apropo, hory, príroda to sú chrámy pre turistov. Len by sme sa tam aj tak správali. Ten úvod bol nutný, pretože turisti najlepšie vidia čo sa deje s lesmi a vôbec s prírodou. Ale vráťme sa k tlmačskej turistike v období od leta do zimy roku 2019.
Ešte koncom mája sme usporiadali autobusový zájazd do Bojníc, kde sa ponúkali rôzne turistické atrakcie. Všetky tieto atrakcie, vrátane chodníka v korunách stromov bolo možné prejsť jednou trasou. Táto merala približne 8 km v trvaní 4 hodín. Jún je teplotou predzvesť leta. S tým sa uvažovalo pri tvorbe kalendára na tento rok. 2 náročné akcie tomu plne zodpovedali. Starobylá Myjava, jej kopanice kto by o nich nepočul. Na vlastné oči sme sa presvedčili o ich malebnosti. Ubytovanie na Starej Myjave úplne do toho zapadalo. Putovaním po zvlnenej Myjavskej pahorkatine nemalo konca kraja. Osady roztrúsené po širokom okolí (nazývané kopanice) dávajú tejto krajine jedinečný ráz.
Cez kopanice sme sa dostali do Sobotišťa, pôsobisko Samuela Jurkoviča, zakladateľa družstevníctva na Slovensku. Návrat spojmi, ktorých kombináciu nik nevie lepšie pripraviť ako náš cestovateľský mág Karolko Toman. 2. deň bol cieľ našej túry hrad Branč. Ako inak, cez mesto Myjavu. O Myjave by sa dalo veľa písať, dominujú jej folklórne slávnosti a tradičná myjavská slivovica. Samozrejme mesto dýcha históriou (slovenské národné rady, roky štyridsiate ôsme – meruôsme). Po peripetiách sme sa konečne dostali na Branč. Keď dorazili aj zadné voje našej výpravy, spoločne sme sa nevedeli vynadívať na krásu okolia tohto hradu.
Ešte v tom istom mesiaci naši turisti podnikli 3–dňovú túru do pohoria Žiar. Toto pohorie patrí k menej známym horám. Oddeľuje hornonitriansku kotlinu od Turčianskej. Ubytovanie našli v chate Poniklec na známej Remate. Túry boli náročné ani nie na prevýšenia, ale hlavne na nekonečný počet km.
To už prišiel mesiac júl. Čas letných prázdnin, ničnerobenia. Turisti však ďalej pripravovali akcie. Začiatok mesiaca ako každoročne sme sa podieľali na letnom tábore pre deti našej školy. V spolupráci s pani učiteľkami sme pripravili pre deti atraktívny program v starom kameňolome v Malých Kozmálovciach.
Vrcholom aktivít v živote nášho KST je Týždeň tlmačských turistov. 21 – 28. júl sa uskutočnil jeho 24. ročník v neznámych Levočských vrchoch. 60 rokov žiadna turistika v týchto horách neexistovala. Dôvod je jasný – vojenský priestor. Ubytovanie sa podarilo zabezpečiť v malej dedine Vrbov s krásnym termálnym kúpaliskom. Značkovanie pre turistov žiadne, resp. úplne klamlivé, ale cykloznačky na každom kroku. Prišla na rad orientácia podľa mapy a buzoly. Možnosti pre turistiku veľmi široké. Len stručne: Kežmarok so svojou históriou, prechod hrebeňa z Torysiek (prameň Torysy) do Ľubických kúpeľov, Levoča s Mariánskou horou, Spišská kapitula, Slovenský raj a ďalšie. Viete si predstaviť, že každá z týchto túr mala svoje čaro. Každá namáhavá, ale regenerácia v termálnej vode to odstránila. Pre ilustráciu aspoň 2 fotografie:
Septembrová turistika bola situovaná do nám neznámej oblasti v Slovenskom rudohorí – planina Galmus. Je to rozsiahla krasová planina, rozdelená Poráčskou dolinou na severnú a južnú časť. Hlavným lákadlom bola tiesňava, ktorú vytvoril bielovodský potok. Žiadna značka, úpravy riečiska potoka ani náznakom. To len zvýrazňovalo divokosť tiesňavy, ale pre nás to bol adrenalín.
Aj druhý deň bol nabitý peknými zážitkami v Kluknave (celodrevený krytý most), výstup na kopec s čudesným názvom Koľvek, Čierna hora s madonou.
Október bol naplnený tiež zaujímavými akciami. Západné Tatry, Račková dolina. Do tejto obľúbenej doliny sa turisti z Tlmáč, Levíc vracajú skoro každý rok. Nebolo tomu ani tentoraz inak. Niektorí z prestížnych dôvodov, že ešte nevystúpili na majestátny Baranec, druhí menej ambiciózni len pre krásu dolín tatranskej prírody. Nech už je to ako chce každý si našiel príležitosť pre splnenie svojich snov. Skvelé ubytovanie v horskom hoteli Orešnica (900 m) poskytlo všetko čo ľudia turistického razenia potrebujú. Stretlo sa nás tam 24 hory milujúcich turistov. Plní elánu (v kútiku duše aj obáv) sa skupinka 12-tich odvážnych turistov vydala ráno 11. 10.2019 o 8.00 hod. na Baranec (2185 m). Ostatní si našli ciele tohto dňa podľa svojich možnosti a plánov. Vysokohorský charakter mala aj túra hoci „len“ Jamnickou dolinou. Kto bol v Tatrách za ideálneho počasia (bezoblačná obloha, žiadny vietor, pomerne teplo) ten si vie predstaviť krásu hôr. Tak sme to mali po oba dni nášho pobytu. Račkovou dolinou až na Račkové plesá to bol úžasný zážitok pre všetkých.
Neviem čím sme tak Bohu milí, ale priazeň nebies nás sprevádzala aj na turistickej akcii koncom októbra v horách Klenovského Vepra (1380 m) a Sihlianskej planiny. Úžasná akcia v trvaní 2 aktívnych dni. Spolu približne 45 km s batohom na chrbte. Aspoň zopár údajov: výstup na spomínaný kopec s návratom na „kolešňu“ Janka Kováčika (ubytovanie), celodenný presun na Látky, kde človek išiel na doraz. Po ceste Lom nad Rimavicou, prameň Ipľa. Mám pocit dobrej rozlúčky s obľúbeným Veprom, kde sme vo svojej histórii zažívali mnohé krásne chvíle. Pre naplnenie turistického kalendára nám chýbajú už len akcie v Kremnických vrchoch a záver roka na Inovci.
Patrí sa ešte informovať aj o náučnom chodníku ktorý budujeme okolo Lipníka. Sú už postavené niektoré informačné tabule na trase. Čaká nás postavenie vyhliadky na Plešovici a ďalšie vybavenie (smerovníky). To už na jar budúceho roku. V týchto mesiacoch relatívneho kľudu sa musíme popasovať s náročnou administratívou (skôr byrokraciou), bez ktorej asi chodník nemožno otvoriť.
Úplne na záver. Tento rok bol mimoriadne bohatý na turistické podujatia. Perfektná organizačná príprava však urobila z týchto akcii studnicu pekných zážitkov nielen turistov, ale aj občanov nášho mesta.
Jozef Pecha